Minulý, či predminulý týždeň som v niektorom denníku zachytil na tému povinného hlásenia prechodného pobytu občanov žijúcich v zahraničí nasledujúci text: „Šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák … bla, bla, bla …. Zdôraznil, že nejde o žiadnu šikanu alebo byrokraciu, ale o to, aby štát mohol so svojimi občanmi komunikovať aj keď sú v zahraničí.“. Takmer ma vystrelo. Buď sa mi ten človek sníva, alebo nás má len za hlúpe ovce. (Greenpeace prepáči …).
Pred pár rokmi, keď z dielne SMER-u vyšiel zákon o povinnom nahlasovaní, ho R.K. obhajoval Ficovským štýlom, že nechceme aby niekoho, kto je v zahraničí, exekútor pripravil o dom len preto, že ho nevedel nájsť. (Neviem nájsť odkaz na toto vyjadrenie.) Potešil som sa. Vtedy. Žijem už vyše 15 rokov mimo a keďže človek nevie čo sa môže stať, tak som si poctivo prechodný pobyt hlásil a pravidelne aj obnovoval, keďže je to na max. 5 rokov. To, že na úrade na to vôbec neboli pripravení a nevedeli kam majú celú moju adresu zapísať, lebo počítačový system im umožňoval zadať len krajinu, je už z kategórie IT tunely. Každopádne si to tam nakoniec niekde zapísali a ja som spokojne odišiel. A bol som spokojný napriek tomu, že o necelý rok kolegovia z iného poschodia toho isté miestneho úradu, nevedeli, že žijem von a keď som im dôrazne vysvetlil, že o poschodie nižšie som si pred rokom nahlásil prechodný pobyt, tak po chvíľke hľadania ma zotreli, že áno áno, ale je to v inej databáze než tej, ktorú používajú oni. Toto myslím nepotrebuje ďalší komentár …
Asi pred rokom, pri návšteve rodnej hrudy, som v schránke našiel žltý papierik, ktorý už dávno nebolo možné vybrať, a ako odosielateľ bolo uvedené čosi ako MV SR. S pocitom, že mám poctivo nahlásený pobyt a že veď sám pán minister povedali …, som ho hodil do koša a čakal list na prechodnom bydlisku. List nechodil a po čase som na to zabudol. Začiatkom leta tohto roku som ako vždy navštívil rodnú hrudu a v schránke obálka. Nejaká Slovenská konsolidačná a.s. Keďže som netušil čo je Slovenská konsolidačná, tak som predpokladal, že nejaký SPAM. Otvoril som a nestihol sa čudovať. Exekútor. A na vymáhanie ma dalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. To ministerstvo, ktorého šéf Róbert Kaliňák so slzou na krajíčku pred pár rokmi rozprával, že nechceme predsa, aby občania v zahraničí prišli o dom, lebo úrad ich nevie nájsť!!! Nevedel som, či sa smiať a či plakať. Exekútora som vybavil bez problémov. Našťastie má jeden slovenský exekútor viac rozumu ako 10 slovenských štátnych úradníkov …
O R. Kaliňákovi sa hovorí, že má vysoké IQ. Nedovolím si to spochybňovať. Bohužiaľ ho ale využíva na čosi úplne iné, než by od neho jeden očakával. Ak totiž ako minister pustím do novín reči o exekúcii, tak si ako manager dám kurevsky pozor na to, aby to neboli moji podriadení, ktorí z dôvodu neschopnosti zistiť, kde človek býva, naň pošlú exekútora a pripravia ho hoc aj o strechu nad hlavou. Nemám najmenšiu pochybnosť o tom, že R. Kaliňák – ak chce – si na svojich podriadených dohliadnuť dokáže, no asi ich aktuálne zamestnáva dôležitejšími úlohami …