Dodiak

Na rodnú hrudu sme dorazili pár dni pred Vianocami okolo polnoci. Posledne dve nevábne krabice ostali v kufri auta.

Ráno okolo desiatej zvoní suseda, či vieme, že máme rozbité zadné sklo na aute. Poďakoval som sa, povzdychol, dopil kávu, pozrel z okna – pre istotu – a zavolal políciu. O 11:00 dorazili ako na koni. Zišiel som dole a cestou sa pripravil na predpokladaný útok. Nádeje, že na Slovensku sa – napriek rečiam každého ministra vnútra – niečo v policajnom zbore zmenilo, som si nerobil.

Dvaja „Pomáhať a chrániť“ sa do mňa hneď pustili, či som blbý nechávať niečo v kufri auta. S úsmevom som im odvetil, že ak by polícia robila poriadne svoju robotu, tak mi auto nikto nevykradne. Iniciálny kontakt v Kaliňákovom zdvorilostnom štýle bol nadviazaný. „Pomáhať a chrániť“ ešte mali reči, že ani nemám fólie. Tak som im
vysvetlil, že už som mal auto s fóliami a rozbili sklo len preto, lebo pre fólie nevideli, či je niečo dnu. „Pomáhať a chrániť“ ešte mrmlali, že sú len dvaja a teda ako majú pomáhať a chrániť. Najbližšiu hodinu preto pomáhali a chránili v svojom aute ŠPZ BL-468CY pod stromom a čakali na technika.

Po hodine prišiel technik, pofotil a bol som pozvaný na obvodné oddelenie z dôvodu výpovede. Tam sa ma ujal profesionál s príjemným vystupovaním asi vyšetrovateľ. Keď som uviedol miesto, kde k skutku došlo, vyšetrovateľ utrúsil poznámku, že tam to teraz ide. Poobzeral som sa, či nie som omylom na štatistickom úrade. Výpoveď prebiehala na úrovni až na tajomný hlas z druhej strany chodby. Keď som chcel na telefóne v emaily zistiť nejaký údaj a povzdychol si na slabý signál, ozval sa tajomný hlas, ktorý mi oznámil, že tu je dobrý signál. Nechcel som s ním polemizovať o tom, že sedí na opačnej strane budovy a už vôbec nie riešiť teóriu elektromagnetického poľa. Počas výpovede sme sa dostali aj k téme fólií a nedalo mi nespomenúť debatu pri aute. Na to tajomný hlas zasa zareagoval, že jasné, všetci policajti sú debili. Poďakoval som sa hlasu za túto informáciu s tým, že jeho názor ale nezdieľam. To ho už umlčalo a výpoveď bola čoskoro ukončená.

Pri odchode som hodil očko do miestnosti z ktorej vychádzal tajomný hlas. Na úbohej stoličke tam sedel rozvalený asi 200 kilový „Pomáhať a chrániť“ a hral sa s mobilom. Chvíľu som sa zamýšľal nad tým, ako by ma on chránil. Striaslo ma. Ak je pravdou, že policajti musia mať pravidelné fyzické previerky, rád by som vedel ako ich obchádzajú takýto jedinci.

Vyšetrovanie bolo super rýchle. Už do mesiaca som mal doma papier, že sa nevyšetrilo nič. Nič iné som vlastne ani nečakal. Auto mi vykradli už minimálna 4 krát a celé auto mi ukradli 2x. Objasnenosť krásnych 0%.

A teraz trochu štatistiky, aj keď pritiahnutej za vlasy:

• Prišiel som do styku so 4 príslušníkmi zboru.
• Traja z nich tam podľa mňa nemajú čo robiť.
• Ak to zovšeobecníme, tak len 25% policajného zboru za niečo stojí, čo má asi priami súvis s nízkou objasnenosťou trestných činov.
• Zachytil som, že minister Kaliňák chce zvýšiť počty o 20%.
• Pravdepodobnosť, že tisíce schopných ľudí ako pán vyšetrovateľ čakajú na možnosť nástupu do polície je asi veľmi nízka. Z toho čisto matematicky vyplýva, že percento schopných v policajnom zbore sa len zníži.

Celkom chápem, že prijatie niekoľko tisíc nových príslušníkov naženie SMER-u aj nejaké tie voličské hlasy, no mne a mne podobným to neprinesie nič. Nebolo by lepšie radšej ešte aspoň 20% z „Pomáhať a chrániť“ prepustiť – štatistiku objasnenosti to myslím nijak neovplyvní – a z ušetrených peňazí kompenzovať obete trestných činov? Určite by to potešilo viac ako vratky za plyn.

Ja osobne sa už ale zariadim po svojom a prosím týmto všetkých vykrádačov aut: Skúste prosím, či je kufor otvorený pred tým, než rozbijete sklo za 800 Euro. Sľubujem, že ho zamykať nebudem a môžte z neho brať čo chcete. Ako odmenu za Vašu láskavosť nájdete v kufri aj fľašu dobrého červeného vína. Ďakujem.